A ty si pohol mojím svetom - iba jeden chlapec s naozaj divným menom.

Říjen 2010

Chcem byť hovniválom a gúľať si guličku...

29. října 2010 v 19:26 | Dora |  Myšlienky jedného psychopata
Zas sa mi nechce žiť. Prečo by sa mi aj malo? Tento deň mal byť úžasný a je zas len na hovno. Nebaví ma počúvať starkino zdrbávanie, ako mi starký neverí, pozerať sa, ako ľudia, o ktorých som si myslela, že ma majú radi, ma vlastne úplne ignorujú a uvedomovať si, že som zas len jedna odstrčená piča...
Aj sem to píšem len preto, že to tu nikto nečíta. Že ani sám internet nevie, že tento blog existuje a ak to vie, zvysoka na to jebe. Áno, nadávam, nebudem sa krotiť, keď smrkám a ani ten človek, čo sedí vedľa mňa, si to neuvedomí. Mala by som sa zabiť, lenže ani na to nie som v dosť kritickej situácií, to, že sa nenávidím nie len ja, ale aj moje okolie, to mi proste nestačí. Zas by len všetci krútili hlavami - krava, ľutovala sa, nevážila si života...
A je mi to na jednej strane aj dosť jedno. Bože, ja viem, že sú ľudia, čo ma majú radi, ale čo z toho, keď dôležitejšia je väčšina? Prečo mám znepríjemňovať život sto ľuďom, keď ho skrášľujem len piatim? To nie je fér voči ničomu, ani rovnováha sveta ma nemá rada. Môžem si len potichu pískať, čo vlastne neviem, lúskať si do toho, čo našťastie viem, a spievať si, lebo to robiť môžem, keďže pískať vlastne nebudem, o tom, ako svet ľutuje, že ma splodil. A hľadať stĺp, ktorý by som objala, lebo nikto iný s týmto zámerom nie je - nie objímať stĺp, ale objímať mňa. Pri stĺpe mám aspoň pocit, že sa nezborí pod mojím dotykom, aby sa mi vyhol.
Chcem byť hovniválom a gúľať si guličku...