A ty si pohol mojím svetom - iba jeden chlapec s naozaj divným menom.

Červen 2010

Zajtra ma čaká rozlúčka

23. června 2010 v 23:14 | Dora |  Myšlienky jedného psychopata
Nikto ma ani neobjal.
Ja by som ťa objal.
Tak prečo si to nespravil?
Lebo som nechcel, aby si plakala ako ostatní.
Prečo nie? Aspoň by som nevyzerala ako bezcitná mrcha.
Lenže ty by si plakala kvôli niečomu inému.
Myslíš si, že som taká slabá? A vôbec, prečo by som mala plakať kvôli tebe?
Pretože dávaš dosť najavo, že kvôli mne trpíš. A ja nechcem, aby si trpela.
Prečo? Prečo ľudia nechcú, aby som trpela? Veď ja som si už na utrpenie zvykla. Toľko ľudí predpokladá, že trpím rada! A ja sa nebránim. Znesiem to. Okrem toho, čo je krajšie ako trpieť za iných? Obzvlášť, keď oni sú šťastní?
Nie je krajšie byť za nich šťastná?
A oni by boli čo? Nešťastní? Naozaj si myslíš, že som tak necitlivá?
Zvláštne rozmýšľaš.
To mi už povedalo veľa ľudí. No nikto to nemyslel tak vážne ako ty.
Ako to vieš?
Pretože nikomu som to neukázala tak veľmi ako tebe. Zmätený?
Z teba vždy.


A bolí to...



... vygumovaná

10. června 2010 v 21:04 | Dora |  Myšlienky jedného psychopata
Dnes toho bolo vážne... dosť.
Nie len dnes! Tak celkovo. Dnes Veľký Večer LDO (OK, on to bol malý večer, ale keď... no chápte, ja keď sa raz naučím na niečo, hoc je to len raz, strašne ťažko sa odnaúčam od zvyku!). Bolo tam osem ľudí... aj tak to bol megatrapas. Mám depku jak... a krásne komplexy.
Prišiel Ben... akože mamin priateľ. Nie, nechcem myslieť na to, čo teraz robia. Fakt na to nemám nervy. Nie, ja to považujem za úplne normálne! Všimli ste si to odporovacie súvetie? Ach, proste je to len divné, veď je to mama.
A táto mama odchádza. Aj predtým žila inde... nie, nežila! Ona... ona len odchádzala pracovať. Ale teraz sa sťahuje! Sedemsto kilometrov odo mňa! Ani sme sa o tom neporozprávali. Je to fakt divné, no!
A ešte Grgo... krista, prečo sa všetko komplikuje? Tak ja tu týždeň nie som a dozviem sa, že sa vysral na život. Ďakujem pekne, také veselé novinky... dúfam, že sa pozbiera aspoň do takého stavu, v akom bol... aj keď šťastný nebol, ale nebol tak zlý, ako mi hovoria, že je teraz!
Aspoň to Belgicko ma teší. Už len pár dní...
OK, končím. Kto to tu vlastne číta? Nikto. Je mi jasné.