A ty si pohol mojím svetom - iba jeden chlapec s naozaj divným menom.

Sen...

13. dubna 2010 v 22:25 | Dora |  Myšlienky jedného psychopata
Sen... iba fantázia, ktorá sa nikdy nesplní. Ale možno tá fantázia mi pomôže prekonať to...



Nežne jej podoprel prstom bradu a zodvihol hlavu. Pozrel jej do veľkých, lesknúcich sa modrých očí s náznakom sivej a videl v nich smútok, odvrhnutie a... lásku. Túžbu dostať ju a dávať. A ona by dávala...
Možno nebola krásna. Možno sa neukázala v dobrom svetle. Možno hovoriť s ňou bolo ťažké... aj keď teraz chápal, prečo. Bála sa ho a hanbila sa. Za svoj hlas, výraz, výzor, za každý pohyb, za slová... nie, nebola úžasná, ani z ďaleka. Ale bola... iná a svojím spôsobom bola JEHO... lebo vedel, že keby chcel, dala by mu všetko, čo má, aj to, čo mať nemôže... ona by sa mu odovzdala srdcom, tak veľkým a roztrhaným na márne kúsky, telom, nie pekným, ale tak túžiacim po jeho dotykoch... perami, ktoré tak dlho chceli tie jeho... chceli jeho pokožku, jeho viečka, vlasy...
Dal by jej to. Keby sa nebál, že by chcela viac, dal by jej to plným dúškom. Pamätal si svoje slová, aby sa netrápila a pamätal si aj jej slová, že už sa nebude... ale videl na nej, že sa trápi priveľmi. Prestala by sa, keby dostala, čo chce? Bol to len rozmar? Chcela by viac?
Držal jej bradu a bolelo ho, keď sa z jej očí vyliali dlho zadržiavané slzy. Plné pery sa jej triasli, strachom, túžbou po poznaní citu tých jeho... nahol sa k nim a jemne sa ich dotkol perami. Nebol to bozk... ale ten jemný dotyk ju roztriasol, zalial jej telo teplom, vrátil jej cit do končekov prstov a dal jej chuť žiť.
Po tom krátkom dotyku, ktorý by pri veľkom šťastí mohla označiť za bozk, sa odtiahol a utrel jej palcom slzu z líca. Posledný krát sa pozrel do jej veľkých očí, často tak klamlivo označovaných za krásne, vstal a obrátil sa. Skutočne posledný krát... predtým, ako sa navždy rozišli. Ona odišla za lepším zajtrajškom, on sa šiel prebíjať svetom...
Možno raz si ho obnoví v zozname priateľov. Možno raz sa s ním stretne a bude sa smiať. Možno RAZ...


Keby vedel, že o ňom píšem... ktovie, čo by cítil. Škoda že sa to takto nestane... lebo ja nikdy nebudem mať silu vymazať si ho z priateľov a navždy sa oslobodiť.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kyrethka kyrethka | 16. dubna 2010 v 18:44 | Reagovat

láska je tak krásna...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama