A ty si pohol mojím svetom - iba jeden chlapec s naozaj divným menom.

Glos

10. dubna 2010 v 16:12 | Dora |  Tvorba kamarátov
Môj prvý glos... akože viem, je to totálne primitívne, no ešte som nečítala neprimitívny glos :D okrem toho, aj poviedka musí byť dobrá, no toto, ako je tam dva krát spomenuté, je glos sám o sebe.



,,Pobaľ sa. Ideš na Rokfort," povedala Luna, mama Hermiony, jedného rána. Po oblohe sa preháňali ružové zajačiky, vyfukovali z úst bublinky zeleného bublifuku s príchuťou zemiaku.
,,To je čo ten... ten Rokzor?" spýtala sa Hermiona.
,,Rokfort. Je to škola pre čarodejníkov STOP ako si ty.STOP"
,,Ja ? Do školy ?"
,,Nie, do koncentráku! Samozrejme. Musíš sa vzdelávať."
,,Nie ! Mne sa nechce !" povedala Hermiona a odišla do krajiny zázrakov, kde aj puče majú nárok žiť. Vo dverách ešte vytiahla jointa pre dobrú náladu a potiahla.
,,A dnes príde Arnold, tvoj strýko s úchylkou na malé deti!" Zakričala ešte mama, no Hermiona bola tak sfetovaná, že ju už nepočula.

,,Ešte stále je taká namyslená krava?" počula Arnolda Hermiona cez dvere.
,,Stále. Nedá sa to napraviť, technik našiel nejaké prestrihnuté kábliky a povedal, že je načisto neopraviteľná. Ani na Rokfort nechce ísť," počula mamu. ,,Nebola ani raz v škole, čo jej chýba ? Je v bohatej rodine plnej úchylákov a to jej stačí."
,,Tak ju vezmi k Dumbledorovi, on je už dávno nasucho, určite má chuť na mladé mäsko" povedal strýko Arnold.
,,Pokúsim sa," smutne povedala mama Luna a Hermiona počula ako vstala z luxusnej stoličky. V kačacom hniezde majú stoličky? Mama kačka.. sorry - mama Luna sa teda má!
Kľučka sa pohla. Jej tieň sa vynoril spoza luxusnej stoličky a v dyme sa šíril spod hrobov... 
Hermiona vybehla čo najrýchlejšie hore schodmi, ktoré sa bortili pod jej kačacími šľapami, povedala ,,sleepes" čím urobila veľké hovno, ale myslela si, že vyčarovala elixír na spanie, čo vlastne len vytiahla zo svojich mastných pierok a vypila ho. Pomaly sa jej zatvárali viečka, bola ospalá, chcelo sa jej spáááť... a tak si ľahla na posteľ. Viečka jej klesli úplne až po kolená a zaspala.

,,Neboj sa Luna," počula Hermiona starý hlas. "Nebude to bolieť... bude sa ti to páčiť...!"
Otvorila oči a uvidela pred sebou starého chlapa s dlhou bradou a stiahnutými nohavicami. A pod nohavicami volo veeeľké... nič.
,,Namyslenosť vyjdi z domčeka von ! Namyslenosť, vystrč rôžky, dám ti maslo na parôžky, ak nevystrčíš, podpálim ti dom a ty zhoríš v ňom!" povedal a Hermionou prebehol veľký chlad. Čo je divné, keďže mal v ruke maratónsky oheň. ,,Kľúčik ?" spýtal sa chlap mamy.
,,Tu je," odpovedala mu a dala mu kľúčik v tvare milovaného káčera Donalda od Hermioninej izby alias doupěte sráčů.
,,Teraz vo svojej izbe pobudneš mesiac, aby sa ti namyslenosť nevrátila. Kúzlo na vyčarovanie jedla je foodes a na pitie drinkes" povedal jej starý pán a spolu s mamou odišiel. (Tak ale toto už proste nezglosujem. To je glos sám o sebe :D )
Hermiona ničomu nechápala, mala zaťaženú hlavu, a tak si odpila z elixíru na spánok.


Tak ale toto sa nedá oglosovať, sorry, ale to je proste... to už sa ani netrápim a rovno sem dávam originál na zasmiatie :D
,,Hermiona, už prešiel mesiac," počula vzdialený hlas.
Do očí jej svietilo svetlo, a tak ich otvorila.
,,Ehm... ? Ja som spala mesiac ?" vyjachtala.
,,No... šesť mesiacov...," povedal jej starý pán, niečo puklo a zmizol.
,,To bol riaditeľ Rokfortu, Dumbledore. Musel sa odmiestniť, lebo mal povinnosti," povedala jej mama.
,,Ja som nechcela... prepáč... pôjdem na tú školu !" povedala Hermiona.
,,Naozaj ?" spýtala sa nerozhodne mama.
,,Naozaj. A hneď teraz sa pobalím. Síce prídem až v polroku do školy, ale aspoň sa trochu naučím...," povedala Hermiona a začala sa baliť.
Vrzglo bráničkou.
,,Kto prišiel ?" spýtala sa Hermiona.
,,Neviem," odpovedala jej mama Luna.
Kľučka sa pomaly pohýnala, až sa dvere otvorili.
,,Avada Kedavra !" povedal vysoký hlas a zelený záblesk svetla zasiahol mamu.
Mama bola mŕtva. Hermiona rozhodne pozrela na záhadného človeka. Zrazu do nej vstúpila opbrovská nenávisť, nikdy nič také necítila. Zabil jej matku. Jej drahú matku, ku ktorej si doteraz city veľmi nepripúšťala. S veľkým odhodlaním zvolala: ,,Avada Kedavra !"
Muž spadol na zem. Hermiona vedela až teraz kto to je - Voldemort.
Zabila Voldemorta. Nechcela tomu veriť. No stalo sa.

A tým sa stala slávna, polovicu majetku dala Dumbledorovi, druhú polovicu Arnoldovi. Veľmi jej chýbala mama, ale musela to prežiť.
Stala sa profesorkou, a neskôr riaditeľkou Rokfortu. Zomrela na starobu, a odvtedy na ňu nikdy a nikto nezabudol...



Autor: dipinka8855, ktorá si ešte stále myslí, že vie písať :D ale snaží sa dievča, musíme jej uznať :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Chiara Snicket Chiara Snicket | 11. dubna 2010 v 22:18 | Reagovat

To nezglosované je dobrý brutál :D

2 Aya Aya | 22. srpna 2013 v 15:33 | Reagovat

No, pôvodnú poviedku komentovať nebudem, je to konina na n-tú, ale glosy tiež nič extra. Prehnané - hlavne tie na začiatku boli podľa mňa nezmyselné a zbytočne vulgárne. Chcelo by to  trošku sa umierniť a neglosovať viac, než to znesie. Vo všeobecnosti je to príklad, ako sa glosovať nemá. Odporúčam pozrieť sa na stránku M&Č /modra-cervena.blog.cz/ a pozrieť sa na fakt kvalitné glosy.  A pri niektorých z nich by mali byť aj zásady glosovania.

S pozdravom, Aya Azuresea

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama