A ty si pohol mojím svetom - iba jeden chlapec s naozaj divným menom.

Najlepší, či najhorší deň?

27. března 2010 v 16:09 | Dora |  Myšlienky jedného psychopata
Včera bol TAK ťažký deň...
Tak pekne po poriadku.
Vstávať o siedmej ráno po päť hodinovom spánku na dôležitú skúšku, to nie je sen nijakého človeka, mám pravdu?
No ale v pohode, rýchlo som sa prebrala a stresujúc som s mamou a priženenou tehotnou bežala cez Blavu do Dúbravky. A tam...!
Super skúška, vážne! Trošku nevydalo v tanci, ale inak super. Vzali ma! Som oficiálne žiačka konzervatória!
A teraz tá zlá správa. Aj taká je. Tešila som sa sotva päť hodín. Ležala som pred compom na face a oznamovala dobrú správu... keď počujem tresnutie dverí a Doraaa!
Prišiel ti otec.



Koniec. Srdce na chvíľu nebilo, akoby mi do hrudníka vliali olovo... chcela som, aby mama išla so mnou... a on že chce sa ísť najesť, či na hodinu môžem s ním. Nemohla som ani rozmýšľať! Potrebovala som si to premyslieť, no čas nedával... tak že fayn.
Okamžite som to oľutovala, keď som nasadla a išli sme... celé mesto sme obišli. On rýchlo jazdí a ja som sa začala báť, že ma unáša... to by vážne nebolo nič zvláštne. Našťastie sme zastali pred reštauráciou Na kopci. On sa najedol a popritom kecal. A kecal a kecal a kecal... strašné rozprávky.
Hodina strašných, strašných klamstiev... proste hodina horšia ako nočná mora.
Prišla som domov a revala som. Strašne som revala. Od strachu, zúfalstva, proste som sa položila. A ešte dlho sa bála. Dala som mu aj zlé číslo a povedala, že maily nefungujú... a povedala, že sa sťahujem do Blavy, takže...



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama